Prof. RNDr. Petr Svoboda, Ph.D.
Na DNA DAY 2025 predstaví prednášku – MikroRNA a jejich příbuzní, v ktorej objasní význam mikroRNA, ich objav, mechanizmus fungovania a súvislosti s ochranou genómu a reguláciou génovej expresie.
Anotácia prednášky: V první části přednášky bude popsaná historie objevu mikroRNA, které někdy bývají označované za nejmenší geny, a mechanismus jak fungují. mikroRNA jsou malé molekuly RNA (21-23 nukelotidů dlouhé), které cíleně tlumí produkci vybraných bílkovin. Druhá část bude zaměřena na příbuzné molekulární mechanismy, které umí nejen regulovat jiné geny, ale také chránit DNA před poškozením, nebo organismus před viry.
Český molekulárny biológ pôsobiaci v Ústave molekulární genetiky Akademie věd České republiky v Prahe, kde vedie výskumnú skupinu zameranú na reguláciu génovej expresie. Jeho výskum sa sústreďuje najmä na mikroRNA, malé nekódujúce RNA molekuly, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v regulácii génov, ochrane DNA a obrane organizmu proti vírusom.
Prof. Svoboda patrí medzi uznávaných odborníkov v oblasti RNA biológie a embryonálneho vývinu. Absolvoval doktorandské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe a následne pôsobil ako postdoktorand vo Švajčiarsku a v USA. Je autorom viacerých vedeckých publikácií v prestížnych časopisoch a pravidelne prednáša na medzinárodných konferenciách.
Mgr. Marián Baldovič, PhD.
Na DNA DAY 2025 predstaví prednášku – Neočakávaný príbeh DNA: Odkrývanie minulosti prostredníctvom archeogenetiky
Anotácia prednášky: Keď bola v roku 1953 prvýkrát opísaná štruktúra DNA, nikto si ani len netušil, že by sa mohla uchovať stovky až tisícky rokov v starých kostiach či dokonca v sedimentoch – a už vôbec nie, že by ju bolo možné extrahovať a analyzovať. Myšlienka, že DNA by mohla slúžiť ako archeologický prameň a poskytnúť priame dôkazy o vyhynutých druhoch, dávnych ľudských migráciách či stratených civilizáciách, bola vtedy ďaleko za hranicou vedeckej predstavivosti. Napriek všetkým očakávaniam však fragmenty tzv. archaickej („ancient“) DNA pretrvali, a ich analýza dnes umožňuje rekonštruovať históriu a prehistóriu v bezprecedentných detailoch. Prednáška priblíži fascinujúce objavy, ktoré tento revolučný odbor priniesol.
Foto kredit: Marián Baldovič
Slovenský archeogenetik, pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník na Katedre molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa zároveň venuje aj pedagogickej činnosti. Vo svojom výskume sa zameriava na normálnu variabilitu oblastí ľudského genómu na populačnej úrovni, pričom v posledných rokoch sa špecializuje aj na analýzu archaickej DNA. V rámci tejto oblasti patrí na Slovensku k priekopníkom. Od roku 2020 pôsobí aj ako súdny znalec v odbore genetika, odvetvie analýza DNA.
Marta Lukačišinová, PhD.
Na DNA DAY 2025 predstaví prednášku – Prečo antibiotiká niekedy nefungujú a čo s tým má mikrobióm?
Anotácia prednášky: Počas prednášky si najprv povieme čo je antibiotická rezistencia u baktérií a ako sa dá detekovať a skúmať v laboratóriu. Načrtneme niekoľko spôsobov ako proti tomuto fenoménu predvídavo bojovať a bližšie sa pozrieme na dva z nich, ktoré sa dotýkajú aj môjho výskumu: nájsť lieky ktoré by vedeli spomaliť vývin rezistencie, a personalizovať výber antibiotika na základe črevného mikrobiómu.
Foto kredit: Nitzan Zohar/Technion – Izraelský technologický inštitút
Slovenská postdoktorandská výskumná pracovníčka so zameraním na mikrobiológiu, evolučnú a systémovú biológiu a personalizovanú medicínu. Študovala prírodné vedy na University College London, kde skončila bakalára z molekulárnej a bunkovej biológie a matematiky a štatistiky. Biológiu a matematiku odvtedy s radosťou prepája, venuje sa automatizovaným experimentom, pokročilejším štatistickým a sekvenačným analýzam, aj matematickému modelovaniu. Počas PhD na IST Austria aj počas terajšieho výskumu na Technione v Izraeli sa týmito metódami venuje hlavne baktériám, antibiotikám, a tomu prečo antibiotiká nezaberajú.
RNDr. Regina Sepšiová, PhD.
Na DNA DAY 2025 predstaví prednášku – Ako funguje evolúcia?
Anotácia prednášky: V čom sa Lamarck mýlil a aké sú hlavné princípy Darwinovej evolučnej teórie? Porozprávame si ako pôsobí prirodzený výber, vysvetlíme si, či v evolúcii zohráva úlohu selekcia alebo náhoda a ukážeme si príklad, že evolúciu vieme pozorovať aj v reálnom čase.
Foto kredit: Genetika na kolesách
Slovenská genetička, pracujúca na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je členkou Laboratória komparatívnej a funkčnej genomiky eukaryotických organel. Vo svojom výskume sa venuje štúdiu telomér a telomerických proteínov, ktoré zabezpečujú udržiavanie stability genómu a evolúcii telomerických proteínov u kvasiniek. Za pedagogickú činnosť jej bol udelený v roku 2021 Pamätný list rektora UK pri príležitosti Dňa študentstva.
Doc. Mgr. Michal Pastorek, PhD.
Na DNA DAY 2025 predstaví prednášku – DNA ide do boja: tajná zbraň imunity
Anotácia prednášky: Vedeli ste, že naša DNA nie je len nositeľkou genetických informácií, ale imunitný systém ju vie využiť aj ako zbraň pri obrane nášho organizmu? V tejto prednáške sa pozrieme na fascinujúci príbeh DNA pascí (NETov), ktoré naše imunitné bunky tvoria ako „lepiacu siet“ aby zachytili a odstránili baktérie. Ukážeme si, ako NET-y vznikajú, aký majú význam pre imunitný systém a prečo je pre nás problém, keď sa vymknú kontrole.
Foto kredit: Ústav molekulárnej biomedicíny
Slovenský molekulárny biológ pôsobiaci na Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvoval vedecko-výskumné stáže na Univerzite v Gembloux v Belgicku a na Harvard Medical School v Spojených štátoch amerických. Vo svojom výskume sa zameriava na neutrofily, bunky vrodenej imunity, ktoré počas zápalu vytvárajú siete DNA, tzv. neutrofilové extracelulárne pasce – NETy. Tento fenomén aktuálne skúma v kontexte patológie sepsy aj vďaka prestížnemu európskemu HORIZON grantu, ktorý je súčasťou konzorcia BEATsepsis.